História

Obec Kaľava existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu.

      Kaľava teda bola do polovice 15. storočia súčasťou richnavského hradného panstva, ktoré bolo majetkom rodu Žehranský (Zsigray). Keď rod vymrel, jeho rozsiahly majetok s obcami Žehra, Harichovce, Granč-Petrovce, Oľšavka, Dúbrava, „Szék“, Vojkovce, Kaľava, Ľudovítov dvor, Krompachy, Richnava, Kľuknava, Poproč, Margecany a Oľšavica as dostal pod Spišský hrad (okolo roku 1453). Neskôr (1464) Spišský hrad s obrovským domíniom pripadol ako donácia od kráľa rodu Zápoľský. Po nich sa dedičnými župami na Spiši a majiteľmi spišského domínia stali Turzovci (1531-1636) a po nich Čákiovci (1638-1848). Pravda, na kratší čas sa niektoré obce mohli dostať ako záloh inému zemepánovi. Tak to bolo aj v prípade Krompách a Kaľavy v 70. rokoch 17. storočia, keď patrili Tököliovcom z Kežmarku.

            Kaľava patrila k menším poľnohospodárskym obciam. Koncom 16. storočia tu bolo evidovaných iba 6 domov. Rovnaký počet sa uvádza aj v roku 1635. Obec sa rozrástla až v druhej polovici 16. storočia, keď tu bolo zaevidovaných 152 obyvateľov v 16 domoch.

            Obec Kaľava bola v minulosti filiálkou Kluknavy, v súčasnosti patrí pod r. kat. faru v Slatvine. Kostolík (kaplnka) bol v obci postavený až v roku 1932 s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža. Hudák vo svojom diele Patrocíniá na Slovensku síce uvádza, že kaplnka v uvedenom roku bola postavená namiesto staršej, ale dôkazy o staršej stavbe neexistujú.

            Obec už v stredoveku bola spravovaná richtárom a 1 - 2 prísažnými. Od 17. storočia existujú dokumenty vydávané obcou, avšak bez overenia pečaťou. Nemajú ju ani v roku 1776, keď svoje urbárske písomnosti overujú iba krížikmi, pretože „pecsacz nemajicze“. Vlastné pečatidlo si však obec dala vyhotoviť roku 1786. Je oválneho tvaru o rozmeroch 22 x 24 mm. V pečatnom poli vidieť postavu sv. Michala Archanjela držiaceho v pravej ruke váhy a v ľavej meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL KALAVA 1786. Nevieme z akých dôvodov si obec pre svoje pečať vybrala práve sv. Michala Archanjela, ak kostol v obci neexistoval. Pravdepodobne pre jeho obľúbenosť medzi veriacimi. Veď ide o knieža anjelov, ochrancu raja a cirkvi Kristovej (symbolizuje ho meč, prilba, rytierske brnenie), o anjela spravodlivosti, sprievodcu duší do raja (symbolizujú ho váhy). Vo všeobecnosti bol tento vodca nebeského vojska považovaný za veľkého ochrancu proti moci zla.

            V každom prípade je potrebné pri tvorbe obecného erbu vychádzať z tejto zachovanej obrazovej pečate. V 60. rokoch 19. storočia ju ešte obec používala na overovanie svojich dokumentov v negatívnej podobe.

            Koncom 19. storočia Kaľava podobne ako ostatné spišské obce pod tlakom maďarizácie používala zrejme nápisovú pečiatku s maďarským textom. Podobne tomu bolo aj začiatkom 20. storočia, keď si obec dala vyhotoviť pečiatku u budapeštianskeho rytca Ignáca Felsenfelda. Obsahovala text: SZEPESKÁROLYFALVA KOZSÉG SZEPES VÁRMEGYE (1906).

 

    ... od histórie po súčasnosť

  • Prvá písomná zmienka r. 1300,

  • prvá známa pečať obce Kaľava z r. 1672,

  • založenie hasičov asi po r. 1900,

  • zriadenie prvej školy v obci po roku 1918,

  • výstavba kostola v obci, vysvätený v  r. 1932,

  • elektrifikácia obce r. 1949 a  výstavba prvej trafostanice,

  • vznik Miestnej ľudovej knižnice v Kaľave r. 1949,

  • výstavba prašnej cesty Kaľava -Kolinovce r. 1950,

  • výstavba 3 verejných studní r. 1952,

  • založenie prvého futbalového mužstva, Telovýchovná jednota, r. 1953,

  • veľký požiar v obci r. 1955, zhoreli hospodárske budovy a stodoly od Jánošovho potoka až p č.d. 21,

  • príchod prvého autobusového spojenia do obce r. 1955,

  • výstavba prvého obecného rozhlasu r. 1962,

  • začiatok výstavby základnej školy (terajšia budova OcÚ, ZŠ, MŠ) r. 1968

  • kolaudácia základnej školy r. 1972,

  • výstavba asfaltovej cesty r. 1975,

  • ukončenie súkromného hospodárenia v obci, pôdu prevzal OŠM Vojkovce, r. 1975,

  • výstavba futbalového ihriska r. 1985,

  • výmena krytiny na budove č. 62 (teraz MĽK) v roku 1987,

  • začiatok výstavby kultúrneho domu r. 1988. Pri vykonávaní prác dňa 9.7.1989 tragicky zahynul pri páde z lešenia p. Stanislav Onderčin - vtedajší tajomník MNV. Česť jeho pamiatke!

  • Geologický prieskum na zebezpečenie prameňov pitnej vody - pod Sľubicou r. 1989,

  • kolaudácia kultúrneho domu r. 1990,

  • Štátne lesy rozdelené na Obecné lesy a   Spoluvlastníctvo Žec a spol. Kaľava, pozemkové spoločenstvo, r. 1993,

  • plynofikácia obce r. 1994 - 1995,

  • obnova prevádzky základnej školy r. 1996

  • výstavba trafostanice pod OcÚ r. 1998,

  • výstavba domu smútku a kostola r. 1998 - 2001,

  • začiatok projektu Register Obnovenej Evidencie Parciel r. 2003 - 2006,

  • rozšírenie miestnej telefónnej siete r. 2000, nové káblové vedenie,

  • kolaudácia domu smútku, kostola a otvorenie r. 2001,

  • rekonštrukcia obecných komunikácií r. 2006,

  • záchyt prameňa pitnej vody Jaseňovec  I. etapa r. 2003 - 2004,

  • obnova asfaltového koberca Kaľava - Kolinovce r. 2003, 2005,

  • rekonštrukcia asfaltového koberca ciest r. 2008,

  • rekonštrukcia oplotenia cintorína r. 2008,

  • realizácia projektu výstavby multifunkčného ihriska z fondov EÚ r. 2010,